ZNÍŽENIE LDL CHOLESTEROLU POMOCOU STRAVY

Vzniku KVO u žien je možné z veľkej časti zabrániť prevenciou

Strava a životný štýl hrajú pri prevencii kardiovaskulárnych ochorení kľúčovú úlohu. Zhruba tri štvrtiny prípadov KVO môžu byť pripísané ovplyvniteľným rizikovým faktorom, ako sú nezdravá strava a životní štýl. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že 80 percentám kardiovaskulárnych ochorení je možné zabrániť pozitívnymi zmenami stravovania a životného štýlu.1

Zmeny v strave môžu pomôcť znížiť hladinu LDL cholesterolu v krvi

Zvýšená hladina LDL cholesterolu v krvi je kľúčový ovplyvniteľný rizikový faktor ischemickej choroby srdca, hlavnej formy KVO. Napriek tomu má viac než polovica populácie vo väčšine západných krajín hladinu cholesterolu vyššiu, než odporúčajú odborníci. Epidemiologické a intervenčné štúdie odhadujú, že zníženie cholesterolu v priemere o 10 % zníži riziko ischemickej choroby srdca až o 20 %.2
Hladinu LDL cholesterolu v krvi ovplyvňuje celá rada stravovacích návykov. Je všeobecne známe, že zlepšenie stravovania, vrátane nahradenia tukov s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín (SAFA) - živočíšne tuky, tuky s prevahou mono- (MUFA) a viacnenasýtených (PUFA) mastných kyselín, udržiavanie minimálneho príjmu trans mastných kyselín (TFA) a cholesterolu v strave, znižuje hladinu LDL cholesterolu v krvi.3

Medzinárodná smernica Stravy pre zdravé srdce

Medzinárodná spoločnosť pre aterosklerózu (International Atherosclerosis Society), Národný cholesterolový edukačný program (NCEP - National Cholesterol Education Program) a veľa národných organizácií pripravilo stravovacie odporúčania určené pre zlepšenie regulácie cholesterolu v krvi .

Zásady Medzinárodnej spoločnosti pre aterosklerózu pre prevenciu srdcových ochorení. Účinok zmien v strave a životnom štýle na znižovanie hladiny cholesterolu v krvi

  • Znížiť príjem nasýtených mastných kyselín na < 7 percent celkového energetického príjmu.

  • Udržiavať si nízky príjem trans mastných kyselín.

  • Prijímať dostatočné množstvo omega 3 mastných kyselín:

    • kyseliny linoleovej v množstve zodpovedajúcom aspoň 1 percentu celkového energetického príjmu (2 až 3 g denne)

    • vysoko rizikoví pacienti by mali užívať tiež doplnky stravy z rybieho tuku (mastné kyseliny EPA a DHA v množstve 1 g denne).

  • Znížiť príjem cholesterolu v strave na < 200 mg denne.

  • Zvýšiť príjem viskóznej vlákniny pokiaľ možno na 10 g denne.

  • Konzumovať aspoň 5 porcií ovocia a zeleniny denne.

  • Mať dostatočný príjem kyseliny listové (400 až 1 000 mg denne).

  • Vyvarovať sa nadmernej konzumácii alkoholu (muži max. 20 až 30 g denne, ženy max. 10 až 20 g denne).

  • V prípade zvýšenej hladiny LDL cholesterolu uvažovať o konzumácii rastlinných sterolov/stanolov
    (2 g denne).

Vzhľadom k tomu, že zvýšená hladina LDL cholesterolu v krvi je preukázateľne jedným z najvýznamnejších rizikových faktorov KVO, je znižovanie hladiny LDL cholesterolu kľúčovým cieľom úpravy stravy a životného štýlu. Ako je možné tento cieľ dosiahnuť kombináciou obmedzenia zložiek zvyšujúcich hladinu LDL cholesterolu v krvi a naopak zvýšenou konzumáciou potravín hladinu LDL cholesterolu v krvi znižujúcich, ukazuje tabuľka nižšie.

Účinok stravy na hladinu LDL cholesterolu v krvi5,6,7,8

Potravinové zložky, ktoré POMÁHAJÚ ZNIŽOVAŤ hladinu cholesterolu

Zložka

Odporúčaný
príjem denný

Vplyv
na LDL cholesterol

Potravinové zdroje

Rastlinné steroly

2-2,5 g

-10 % 

3 porcie rastlinného tuku Flora pro.activ (3 na tenko natreté krajce chleba = 30 g)

Viskózna vláknina v strave (beta-glukán) 

3 g

10 g 

-2 až -5 %

-7,5 %

Minimum: 2 - 5 porcií cereálií s pridaným beta-glukánom
3 - 12 porcií cereálií s pridaným beta-glukánem

Sójový proteín

25 g

-3 až -5 % 

3-4 porcie sójových potravín: sójové bôby a  sójové produkty, napr. mlieko a jogurty na báze sóje, tofu, miso, tempeh

Viacenenasýtené mastné kyseliny 

5-10 % energie 

-3 % 

Roztierateľné rastlinné tuky bohaté na viacnenasýtené mastné kyseliny, slnečnicový olej, repkový olej, kukuričný a sójový olej, vlašské orechy, sezamové a tekvicové semienka

Potravinové zložky, ktoré Môžu zvyšovať hladinu cholesterolu

Zložka

Odporúčaný denný
príjem

Vplyv
na LDL cholesterol

Potravinové zdroje

Nasýtené mastné kyseliny

-3,5 až -7 % energie 

-5 až -10 %

Živočíšne tuky (mleté mäso, údeniny a tučné mäso, maslo, slanina, smotana, tvrdý syr, koláče a sušienky)

Cholesterol v strave

<200 mg

-5 % 

Pečienka, ľadviny, jazyk, mozoček, mastné výrobky (tlačenka, paštéta, údeniny), vajcia

Strava s nízkym obsahom nasýtených mastných kyselín je osvedčenou metódou na zníženie hladiny cholesterolu. Nahradenie tukov s prevahou nasýtených mastných kyselín za tuky obsahujúce prevažne nenasýtené mastné kyseliny (mono- a viacnenasýtené mastné kyseliny) môže pomôcť znížiť hladinu cholesterolu v krvi. Pri rovnakom príjme sú pritom viacnenasýtené mastné kyseliny pri znižovaní LDL cholesterolu dvakrát účinnejšie než mononenasýtené.5

Hladinu cholesterolu môže znížiť tiež kontrola hmotnosti nie len pomocou stravy (vrátane obmedzenia príjmu potravín bohatých na cholesterol), ale tiež fyzickej aktivity. Pravidelný pohyb je veľkým pomocníkom v boji s nadváhou (pôsobí pozitívne proti abdominálnemu ukladaniu tuku) a môže viest k zvýšeniu hladiny HDL cholesterolu a k zníženiu krvného tlaku. Ďalej pomáha udržiavať naše srdce zdravé tým, že ho posilňuje. Ženy by sa mali venovať pravidelnému pohybu nielen kvôli zníženiu rizika vzniku srdcovo-cievnych ochorení, ale tiež osteoporózy. Pravidelným pohybom sa pritom rozumie cvičenie trvajúce minimálne 30 minút aspoň 5x týždenné. Vhodná je priemerná záťaž, ako je napr. rýchla chôdza alebo jazda na bicykli, pri ktorej sa človek trochu spotí a zadýcha, ale môže ešte bez väčších problémov konverzovať.

Na trhu je k dispozícii množstvo potravín obsahujúcich špecifické akívne prísady, u ktorých byli preukázané vlastnosti znižujúce hladinu LDL cholesterolu v krvi. Medzi tieto prísady patria napr. rastlinné steroly/stanoly (pridávané napr. do roztierateľných rastlinných tukov - margarínov), beta-glukány (rozpustná vláknina obsiahnutá v ovse) a sójové proteíny (obsiahnuté v potravinách na bázi sóje).  

Viac o rastlinných steroloch a ich účinku na hladinu LDL cholesterolu sa dozviete tu.


1 World Health Organisation (WHO). Diet, nutrition and the prevention of chronic diseases. Report of a joint WHO/ FAO expert consultation. WHO Technical Report Series 916, 2003. 
2 National Cholesterol Education Program. Executive summary of the third report of the National Cholesterol Education Program (NCEP) expert panel on detection, evaluation and treatment of high blood cholesterol in adults (adult treatment panel III). Journal of the American Medical Association, 2001; 285:2486-2497. 
3 Clarke R et al. Dietary lipids and blood cholesterol: quantitative meta-analysis of metabolic ward studies. British Medical Journal, 1997; 314(7074):112-117. 
4 International Atherosclerosis Society Executive Board. Harmonised clinical guidelines on prevention of atherosclerosis vascular disease, 2003. 
5 Mensink RP et al. Effects of dietary fatty acids and carbohydrates on the ratio of serum total to HDL-cholesterol and on serum lipids and apolipoproteins: a meta-analysis of 60 controlled trials. American Journal of Clinical Nutrition, 2003; 77:1146-1155. 
6 Jenkins DJA et al. Viscous and nonviscous fibres, nonabsorbable and low glycaemic index carbohydrates, blood lipids and coronary heart disease. Current Opinion in Lipidology, 2000; 11:49-56. 
7 Weggemans RM and Trautwein EA. Relation between soy-associated isoflavones and LDL and HDL cholesterol concentrations in humans: a meta-analysis. European Journal of Clinical Nutrition, 2003; 57:940-946. 
8 Katan MB et al. Stresa Workshop Participants. Efficacy and safety of plant stanols and sterols in the management of blood cholesterol levels (Review). Mayo Clinic Proceedings, 2003; 78:965-978




Vytlačiť | Odporuč známému

e-kalkulačkae-kalkulačka
Registrovať

Poraďte sa

Garancia vrátenia peňazí