HISTÓRIA RASTLINNÝCH TUKOV
Od konca päťdesiatych rokov je známa súvislosť medzi
obsahom nasýtených tukov v strave a vyšším výskytom ischemickej choroby
srdca. V tom období požiadali lekári spoločnosť Unilever, poprednú
potravinársku firmu vo výskume výživy, aby pre širokú verejnosť
vyvinula alternatívu masla, sadla a stužených tukov, ktorá by
obsahovala väčšie množstvo polynasytených mastných kyselín.
Odpoveďou
na túto výzvu bol rastlinný tuk Becel (na niektorých trhoch označovaný
ako FLORA), napomáhajúci znižovaniu hladiny cholesterolu
prostredníctvom vyššieho obsahu polynasýtených mastných kyselín a
nízkym podielom kyselín nasýtených. Tento rastlinný tuk bol uvedený na
trh v Holandsku a predával sa na lekársky predpis osobám so stanoveným
vysokým rizikom kardiovaskulárnych chorôb.
V krátkej dobe sa
rastlinný tuk Becel začal predávať ako potravina, nie ako liek, a stal
sa diétnym prostriedkom zlepšujúcim zdravie celej verejnosti.
Začiatkom
šesťdesiatych rokov sa zloženie rastlinného tuku Becel zmenilo. Jeho
hlavnou zložkou sa stal slnečnicový olej a vo Veľkej Británii sa začal
predávať pod názvom FLORA. Stal sa jedným z najobľúbenejších
rastlinných tukov v Európe.
V Českej republike bol rastlinný tuk
Flora uvedený na trh v roku 1996 a Flora Light v roku 1999, pričom oba
výrobky patria k najobľúbenejším.
Úspech rastlinných tukov pre zdravé srdce spoločnosti Unilever sa pripisuje trom hlavným faktorom:
-
zásadne
nízky podiel nasýtených mastných kyselín a vysoký podiel
polynenasýtených mastných kyselín, ktorý je obecne uznávaný a prešiel
aj testom času;
-
schopnosti
spoločnosti inovovať svoje výrobky v súlade s novými poznatkami o
zdravej výžive (napr. pridanie vitamínov a odstránenie transizomerov
tukov) a neustále hľadanie nových vylepšení výrobku prostredníctvom
dialógu s lekármi;
- o poznaniach, že výrobky musia byť chutné a musia vyhovovať rôznym potrebám (nízky obsah soli, nízky obsah tuku a maslová chuť), pokiaľ majú byť pravidelne a s chuťou konzumované.
