ČO JE ZÁKLADOM TUKOV?
Tuky sú zložené z glycerolu a mastných kyselín. Práve jednotlivé typy mastných kyselín určujú vplyv tukov na naše zdravie.
Nasýtené mastné kyseliny - SAFA (saturated fatty acids)
Prevažujú v tukoch živočíšného pôvodu. Tento typ mastných kyselín zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi. Ich konzumácia je v Českej republike približne dvakrát vyššia, ako sú hodnoty odporúčané odborníkmi. Preto by sme mali konzumáciu nasýtených mastných kyselín výrazne obmedzovať.
Mononenasýtené mastné kyseliny - MUFA (monounsaturated fatty acids)
Veľký podiel týchto kyselín je v rastlinných olejoch. Pozitívny vplyv je dokázaný najmä v prípadoch, kedy nahradili v strave nasýtené mastné kyseliny (obsiahnuté najmä v živočíšnych tukoch).
Viacnenasýtené mastné kyseliny - PUFA (polyunsaturated fatty acids)
Najviac sú obsiahnuté v tukoch rastlinného pôvodu
a v rybacom tuku. Pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu v krvi
efektívnejšie ako MUFA, a tým znižovať riziko vzniku krvných zrazenín.
Majú významnú úlohu v prevencii srdcovo-cievnych ochorení.
Do tejto skupiny viacnenasýtenýchých mastných kyselín patrí omega 6 a omega 3 kyseliny, ktoré sú pre naše zdravie veľmi dôležité. Niektoré z týchto kyselín patria do skupiny esenciálnych (nevyhnutných), teda takých, ktoré si náš organizmus nedokáže vytvoriť sám a musíme ich preto dodávať prostredníctvom stravy (ide o kyselinu linolovú, patriacu do skupiny omega 6 viacnenasýtených mastných kyselín, a o kyselinu alfa-linolelinonovú, patriacu do skupiny omega 3 mastných kyselín). V popredí záujmu odborníkov sú najmä omega 3 mastné kyseliny, ktoré priaznivo vplývajú na náš srdcovo-cievny systém.* Preto by sme mali dbať, aby sme ich mali v strave dostatok. Tieto omega 3 mastné kyseliny nájdeme najmä v rybacom tuku (má iné zloženie než ostatné živočíšne tuky a prevažujú v ňom užitočné nenasýtené mastné kyseliny), v rastlinných olejoch, orechoch, v listovej zelenine a rastlinných tukoch.
Transmastné kyseliny - TFA (trans fatty acids)
Podieľajú sa na zvýšení hladiny cholesterolu v krvi
a majú negatívny vplyv na náš srdcovo-cievny systém.** Vznikali pri starších
technologických postupoch výroby tukov, tzv. čiastočným stužovaním (čiastočnou
hydrogenáciou). Táto technológia sa používala na prípravu tzv. tukovej
násady. Tuková násada teda zmes tukov, z ktorej sa potom vyrobil
finálny výrobok (rastlinný tuk), pritom tvorila iba jednu zo surovín
používaných pri výrobe rastlinných tukov. V súčasnej dobe sa na výrobu
kvalitných roztierateľných rastlinných tukov používa nový výrobný postup, tzv.
interesterifikácia, pri ktorej transmastné kyseliny prakticky nevznikajú.
Najväčším zdrojom týchto kyselín sú v dnešnej dobe niektoré druhy sladkého
pečiva a zákuskov, do ktorých sa ešte stužené tuky pridávajú, sú to aj
niektoré pokrmy rýchleho občerstvení a najmä živočíšne tuky.
Viac o výrobe a zložení tukov sa dozviete na www.zdravykorinek.cz.
* Prevence kardiovaskulárních onemocnění v dospělém věku; Společné doporučení českých odborných společností, 2005, www.kardio-cz .
** Brát, J.: Obsah transizomerů mastných kyselin v jedlých tucích, in Diabetologie, metabolismus, endokrinologie, 2004, č. 3.
Viac o tom, ako výrobky Flora prospievajú
vášmu srdcu, sa dozviete tu .
